Za dizajnom brošní a náušníc od Skvostu stojí výnimočná žena Lucia Šimončič. Opýtali sme sa jej na míľníky a začiatky. Ako vyzerá zákulisie tejto unikátnej značky?

To, že je Lucia skutočne inšpiratívna žena, som pochopila už pri zhromažďovaní informácií pred samotným rozhovorom. Jej túžba po kráse pramení z rodinného prostredia, keďže pochádza z niekoľko generačnej umeleckej rodiny. Textil študovala v Bratislave na súkromnej umeleckej škole. Jej ďalšie kroky smerovali k dizajnu na Raffles College of Design and Commerce v Sydney. Vízia Skvostu sa vyvíjala u Lucie postupne, až prerástla do značky, ktorá má ambíciu expandovať do celého sveta.

Čo bolo impulzom na výrobu vlastných šperkov? Zasiahol vás už počas štúdia, alebo prišiel až neskôr?

Keďže ja som študovala textílie, moja cesta k šperkom sa vyvíjala postupne. K móde som mala vždy blízko, ale veľmi mi prekážala prílišná súťaživosť. Hovorím si, že dobre, zostanem v móde, ale chcem vymyslieť niečo, čo nemá konkurenciu. Nikde na svete som zatiaľ nevidela koncept podobný Skvostu. Našla som síce šperky, ktoré sú tiež vyšívané na kobercovinu, ale úplne inou technikou.

Výhodou mojej niekoľkoročnej skúsenosti s textilom je, že veľmi dobre ovládam rôzne materiály a aj to, že podklad je na 100 % šitý. 

Ako vás ovplyvnili vaše študijné časy? Ak sa nemýlim, vy ste navštevovali módne návrhárstvo tu, v Bratislave, a potom ste študovali nejaký čas v Sydney?

Chodila som na súkromnú umeleckú školu, kde som aj zmaturovala. Potom som odišla do Sydney.

Ako vznikol nápad odísť do Sydney?

Keď sme ja a môj brat Marek mali tak 17-18 rokov, ležali sme na Vianoce pred telkou a brat hovorí: „Počúvaj ma, poďme študovať do Austrálie. Tu je zima.“ (smiech) Ja na to, že dobre. 

Do Austrálie sme skutočne pol roka na to odišli a pobyt sme plánovali na tri mesiace. Ja som tam bola 5 rokov a Marek tam žije natrvalo. Najprv som študovala jazyk a potom dizajn. 

Život v Sydney asi poskytne úplne iný pohľad na svet…

Áno, Sydney je kozmopolitné mesto. Okrem toho bol obrovský rozdiel medzi školami na Slovensku a v Austrálii. Tam sa snažili nájsť v každom študentovi unikátny potenciál. Rozvíjali práve ten. Neriešili, čo nevie. Nezaujímalo ich, aké máte nedostatky z jedného predmetu. 

Zameriavali sa na to, v čom sme boli ako jednotlivci dobrí a pomáhali nám nájsť vlastný výraz. V ročníku nás bolo veľa, ale každý bol v niečom špecifický a jedinečný a oni s tým vedeli pracovať. 

Práve vďaka tomu, že nám učitelia napomáhali k sebapoznaniu, stúplo mi sebavedomie. Pri porovnaní so študentmi v zahraničí si myslím, že my, aspoň vtedy som to tak cítila, sme boli skromní a aj keď nesmierne pracujeme a máme výsledky, viac o sebe pochybujeme. 

Boli to moje najlepšie roky, aktívne som hľadala vlastnú cestu vo veľmi inšpiratívnom prostredí. V mojom okolí boli silné osobnosti, zaujímaví ľudia, ktorí vedeli, aké sú ich hodnoty.

Keď ste sa vrátili zo Sydney, začali ste so Skvostom hneď?

Nie, najprv som robila s maminou. Má úspešnú organizáciu, ktorá okrem vzdelávania a komunikácie robí aj veľa medzinárodných projektov. Pracovala som najskôr ako international event manager. Organizovala som podujatia v dvojičkách v New Yorku, v Carnegie Hall, v OSN ale tiež v Sarajeve, Berlíne, vo Viedni a rôzne po svete... Nadobudla som cenné skúsenosti. Nejaký čas som bola programová riaditeľka firmy, ale keď sa tak zamyslím, vždy som túžila vybudovať niečo vlastné.

Skvost mi je neskutočne blízky a pracujem na ňom s obrovskou láskou. Predchádzajúce povolanie bolo síce náročné, ale naozaj zaujímavé, veľmi ma bavilo, príprava aj samotný priebeh eventu, ale brošne sú proste moja srdcovka.

Nemali ste problém odtrhnúť sa od kariéry, ktorú ste mali rozbehnutú?

Nie, vôbec. Moje rozhodnutie bolo spontánne. Ja som to, našťastie, mala v sebe úplne vyriešené. Prestala som pracovať, lebo som otehotnela a čakala dvojičky. So Skvostom som začala, až keď boli deti už väčšie, mali už skoro 5 rokov. Deti sú malé iba raz, ale kariéra sa dá vybudovať pri usilovnej práci a pri správnom zameraní aj opakovane.

Ako sa dá skĺbiť kariéra a deti?

Pre ženu je spojiť tieto dva elementy veľmi náročné.
Každý, kto začal s vlastným biznisom, vie, že na začiatku neexistuje, že pondelok až piatok, ale pracujete často sedem dní v týždni, aj keď je to iba na vás. Cez víkend idem s deťmi fotiť, fotografka má zajaca, tak sa hrajú. Sú súčasťou diania okolo Skvostu. Majú pocit, že maminka sa skôr hrá, ako pracuje a aj oni sami sú veľmi tvoriví.

Nie je to tak, že človek príde z práce o štvrtej a padla. Skôr je to tak, že sa zahrám s deťmi, urobím večeru a keď sa po večeri ešte sami hrajú, vtedy si môžem ja robiť svoje. Keď zaspia, opäť sa môžem venovať brošniam. Teda, ak nezaspím s nimi. :)

Keď má človek vlastnú firmu, práca nikdy nekončí, ale je to na vašom rozhodnutí. Pri správnom nasadení a keď sa mi darí, únavu ani necítim.

Ako vznikla prvá brošňa od Skvostu? Pre koho bola vyrobená?

Nápad vznikol tak, že som bola s kamarátkou v Toskánsku, keď mali detičky 2 roky. Bolo leto, išli sme na koncert. Mala som oblečené svoje obľúbené hodvábne šaty. Kamarátku som požiadala, aby mi požičala nejaký šperk, brošňu, niečo vkusné. Dala mi síce krásnu, ale ťažkú, taliansku brošňu, ktorá mi šaty chvíľu po pripnutí roztrhala. Vtedy som si povedala, že vymyslím brošňu, ktorá bude ľahká. Potom som na túto príhodu na nejaký čas zabudla.

Vždy som niečo tvorila a raz som si takto začala na kobercovinu vyšívať nejaké vzory. Dopadlo to veľmi zaujímavo. Výsledok nemal, samozrejme, zadnú stranu. Moja mamina však bola z neho nadšená, a tak som jej svoj výtvor darovala.

Keď ho mamina začala nosiť, ľudia sa začali pýtať, odkiaľ ho má. Vtedy mi povedala, že si myslí, že to je naozaj dobré, že by som sa tomu mohla cielene venovať. Skúsiť vybudovať svoju značku a robiť vlastne to, čo ma od detstva baví najviac – tvoriť.

Aj teraz keď urobím nejaký nový dizajn, tak sa ma pýta, či jej brošňu nedám. S úsmevom jej poviem, že ich všetky vynosiť nemôže, ale prišla som na to… Okrem toho, že ich rada a často nosí, ich aj zbiera. Preto má dnes ešte aj ten prvý výtvor. :)

Usudzujem z vášho rozprávania, že Skvost sa vyvíjal postupne. Nastal v nejakom období prelomový okamih, ktorý urýchlil jeho vzostup?

Skvostu veľmi pomohlo, keď sa ku mne pridal môj brat Marek. Predal v Austrálii svoj biznis a prišiel na nejaký čas na Slovensko. Ja som čistý umelec, ktorý robí veci srdcom. Marek je skvelý na financie, čo aj študoval a spolu sa výborne dopĺňame pri tvorení vízie a smerovaní spoločnosti. Naša, zatiaľ najviac smelá, vízia je, že sa chceme presadiť ako medzinárodná značka a pomaličky, krok po kroku, sa k tomuto cieľu snažíme priblížiť.Tiež je však pre nás oboch nesmierne dôležité, aby sme si s ľuďmi, s ktorými spolupracujeme rozumeli profesionálne aj ľudsky.

S bratom sme naozaj úplne rozdielni, hoci sme dvojičky. Donesiem napríklad grafický vizuál a som z neho nadšená, Marek triezvo zhodnotí, že to nie je celkom ono a rozvíjame diskusiu až napokon nájdeme zhodu.

Je úžasné, že si spolu tak dobre rozumieme, vzájomne dokážeme vychytať nedostatky a zasiahnuť našu cieľovú skupinu, ktorá je čoraz početnejšia. Myslím, že aj to, že sme takí odlišní, napredovaniu Skvostu veľmi pomáha. Za dôležitú pokladám tiež našu vzájomnú dôveru.

Veľa start-up biznisov spolu začínajú podobní partneri. To možno môže skresliť vzájomnú spätnú väzbu aj väzbu s realitou. Úžasné je tiež, že Marek dohodne všetky obchodné podmienky, má pod palcom účtovníctvo a ja sa môžem naplno venovať kreatívnej časti, príprave nových dizajnov a kolekcií. Opačne by nám to nefungovalo.

Palivom Skvostu je aj to, že zatiaľ všetko, čo zarobíme, investujeme späť do firmy. Je to pre nás veľmi náročné, ale funguje to. Tiež čoraz viac cestujeme do zahraničia, kde získavame nových partnerov.

Máte nejaké obľúbené modely brošní, ktoré sú vášmu srdcu obzvlášť blízke?

Mám rada niekoľko dizajnov, ktoré nosím stále dookola. Jedna je brošňa, ktorá je úplne najviac farebná. Moja druhá obľúbená je čisto čierna. Potom mám veľmi v láske kúsok, ktorý dostal názov ježko. To sú 3 dizajny, ktoré doslova, ako sa povie, „točím“.

Veľakrát, keď urobím novú brošňu, chcem ju najprv ponosiť sama. Chcem skúsiť, aký mám pocit, ako ju dokážem kombinovať s oblečením, ako sa celkovo nosí. Na základe toho potom viem o nej viac povedať aj svojmu zákazníkovi. 

Zaujíma vás nejaká informácia o Skvoste, na ktorú ste nedostali odpoveď? Neváhajte a pýtajte sa. :)