V zákulisí dizajnu brošní a náušníc Skvost
Za dizajnom brošní a náušníc značky Skvost stojí výnimočná žena Lucia Šimončič. Spýtali sme sa jej na míľniky a začiatky. Ako to vyzerá v zákulisí tejto jedinečnej značky?
Už počas zhromažďovania informácií pred samotným rozhovorom som rýchlo zistila, že Lucia je skutočne inšpiratívna žena. Jej túžba po kráse vychádza z rodinného prostredia, keďže pochádza z rodiny s generáciami umelcov. Študovala textil na súkromnej umeleckej škole v Bratislave. Jej ďalšie kroky viedli na Raffles College of Design and Commerce v Sydney, kde študovala dizajn. Vízia značky Skvost v Lucii dozrievala postupne, až prerástla do značky s ambíciou presadiť sa vo svete.
Aký bol impulz k tvorbe vlastných šperkov? Prišlo to už počas štúdia alebo neskôr?
Keďže som študovala textil, moja cesta k šperku sa vyvíjala postupne. Vždy som mala blízko k móde, no prekážala mi jej nadmerná súťaživosť. Povedala som si: Dobre, zostanem pri móde, ale chcem vytvoriť niečo, čo nemá konkurenciu. Nikde inde na svete som nevidela koncept podobný Skvostu. Hoci som našla šperky vyšívané na kobercoch, boli vytvorené úplne inou technikou.
Výhodou mojich niekoľkoročných skúseností s textilom je, že veľmi dobre poznám rôzne materiály a viem posúdiť, či je základ 100 % prešitý.
Ako vás ovplyvnilo štúdium? Ak sa nemýlim, navštevovali ste školu módneho dizajnu v Bratislave a potom ste strávili nejaký čas v Sydney?
Absolvovala som súkromnú umeleckú školu a potom som odišla do Sydney.
Kde vznikol nápad ísť do Sydney?
Keď sme mali s mojím bratom Marekom asi 17 – 18 rokov, ležali sme cez Vianoce pred televízorom a brat povedal: „Počúvaj, poďme študovať do Austrálie. Je tu zima.“ (smiech) A ja som povedala: Dobre.
O pol roka sme odišli do Austrálie s plánom zostať tri mesiace. Ja som tam zostala 5 rokov a Marek tam ostal natrvalo. Najskôr som študovala jazyk a potom dizajn.
Život v Sydney ponúka úplne iný pohľad na svet...
Áno, Sydney je kozmopolitné mesto. Navyše bol obrovský rozdiel medzi školami na Slovensku a v Austrálii. Snažili sa nájsť jedinečný potenciál v každom študentovi a ten rozvíjať. Nehodnotili vás podľa toho, čo neviete. Nezaujímali sa o vaše nedostatky v jednom predmete.
Zameriavali sa na to, v čom sme ako jednotlivci dobrí, a pomáhali nám nájsť vlastný výraz. V triede nás bolo veľa, no každý bol v niečom špecifický a jedinečný a oni vedeli, ako s tým pracovať.
Keďže nám učitelia pomohli spoznať samých seba, moje sebavedomie rástlo. V porovnaní so študentmi v zahraničí si myslím, že my (Slováci) sme skromnejší a hoci tvrdo pracujeme a máme výsledky, viac o sebe pochybujeme – aspoň ja som to tak vtedy cítila.
Boli to moje najkrajšie roky. Aktívne som hľadala vlastnú cestu vo veľmi inšpiratívnom prostredí. V mojom okolí boli silné osobnosti a zaujímaví ľudia, ktorí vedeli, aké sú ich hodnoty.
Keď ste sa vrátili zo Sydney, začali ste hneď so Skvostom?
Nie, najskôr som pracovala s mamou. Má úspešnú organizáciu, ktorá sa okrem vzdelávania a komunikácie venuje aj mnohým medzinárodným projektom. Najprv som pracovala ako medzinárodná event manažérka. Organizovala som podujatia v dvojičkách v New Yorku, v Carnegie Hall, v OSN, ale aj v Sarajeve, Berlíne, vo Viedni a po celom svete... Získala som tým cenné skúsenosti. Istý čas som bola programovou riaditeľkou spoločnosti, ale keď sa nad tým zamyslím, vždy som chcela budovať niečo vlastné.
Skvost je mi neuveriteľne blízky a pracujem na ňom s obrovskou láskou. Hoci predchádzajúca práca bola náročná, bola veľmi zaujímavá a príprava podujatí ma bavila, brošne sú moja vášeň.
Nebolo ťažké prerušiť rozbehnutú kariéru?
Vôbec nie. Moje rozhodnutie bolo spontánne. Našťastie som to mala v sebe úplne vyriešené. Prestala som pracovať, pretože som bola tehotná a čakala som dvojičky. So Skvostom som začala, keď boli deti staršie, mali takmer päť rokov. Deti sú malé len raz, ale kariéra sa dá vybudovať – tvrdou prácou a sústredením sa to dá znovu.
Ako kombinujete kariéru a deti?
Každý, kto začal podnikať, vie, že na začiatku to nie je len od pondelka do piatku, ale často pracujete sedem dní v týždni, hoci je to na vás. Cez víkend chodím s deťmi fotiť. Fotograf má králika, takže sa hrajú. Sú súčasťou diania okolo Skvostu. Majú pocit, že mamina sa viac hrá, ako pracuje, a navyše sú veľmi kreatívne.
Nie je to tak, že niekto príde o štvrtej z práce domov a tým to končí. Skôr je to o hraní sa s deťmi, varení večere a keď sa po večeri ešte hrajú, môžem robiť svoje veci. Keď zaspia, môžem sa vrátiť k brošniam – ak teda nezaspím s nimi. :)
Keď má človek vlastný biznis, práca sa nikdy nekončí a je to len na ňom, ale je to jeho rozhodnutie. Pri správnej motivácii a keď sa darí, ani necítim únavu.
Ako vznikla prvá brošňa Skvost? Pre koho bola vyrobená?
Nápad vznikol, keď som bola s kamarátkou v Toskánsku, keď mali deti 2 roky. Bolo leto a išli sme na koncert. Mala som na sebe svoje obľúbené hodvábne šaty. Poprosila som kamarátku, aby mi požičala nejaký šperk, brošňu, niečo vkusné. Dala mi krásnu, ale ťažkú taliansku brošňu, ktorá mi krátko po pripnutí roztrhla šaty. Vtedy som si povedala, že vymyslím brošňu, ktorá bude ľahká. Potom som na túto príhodu na nejaký čas zabudla.
Vždy som niečo tvorila a raz som začala vyšívať vzory na koberec. Vyzeralo to veľmi zaujímavo. Výsledný produkt, samozrejme, nemal ani zadnú stranu. Moja mama z toho však bola nadšená, tak som jej svoj výtvor darovala.
Keď ho začala nosiť, ľudia sa pýtali, odkiaľ ho má. Vtedy mi povedala, že si myslí, že je to naozaj dobré a že by som sa na to mohla zamerať. Skúsiť vybudovať vlastnú značku a robiť to, čo ma od detstva najviac bavilo – tvoriť.
Ešte aj dnes, keď vytvorím nový dizajn, sa ma pýta, či jej dám brošňu. S úsmevom jej hovorím, že ich nemôže nosiť všetky, ale zistila som prečo... Okrem toho, že ich rada nosí, ich aj zbiera. Preto si dodnes nechala aj môj prvý výtvor. :)
Z toho, čo hovoríte, predpokladám, že Skvost sa vyvíjal postupne. Bol nejaký zlomový moment, ktorý urýchlil jeho rast?
Skvelé bolo, keď sa ku mne pridal brat Marek. Predal svoj biznis v Austrálii a na určitý čas prišiel na Slovensko. Ja som čistý umelec, ktorý robí veci srdcom. Marek je výborný vo financiách, ktoré aj študoval, a spolu dopĺňame tvorbu našej vízie a smerovania spoločnosti. Našou najambicióznejšou víziou je uspieť ako medzinárodná značka. Pomaly, krok za krokom, sa snažíme k tomuto cieľu priblížiť. Zároveň je pre nás oboch veľmi dôležité vychádzať s ľuďmi, s ktorými spolupracujeme, nielen profesionálne, ale aj ľudsky.
Sme úplne rozdielni, hoci sme dvojičky. Napríklad prinesiem grafický vizuál, z ktorého som nadšená, a Marek ho triezvo zhodnotí a povie, že to nie je ono. Potom diskutujeme, až kým to nedoladíme.
Je úžasné, že si tak dobre rozumieme, že dokážeme navzájom vyvážiť svoje nedostatky a zasiahnuť našu cieľovú skupinu, ktorá sa stále rozrastá. Myslím si, že práve naša odlišnosť veľmi pomáha napredovaniu značky Skvost. Za veľmi dôležitú považujem aj vzájomnú dôveru.
Mnohé start-upy začínajú s partnermi, ktorí sú si podobní. To môže skresliť spätnú väzbu a prepojenie s realitou. Je tiež skvelé, že Marek vyjednáva obchodné podmienky, vedie účtovníctvo a ja sa môžem naplno venovať kreatívnej časti, príprave nových dizajnov a kolekcií. Inak by to nefungovalo.
Palivom pre Skvost je aj to, že zatiaľ všetko, čo zarobíme, investujeme späť do firmy. Je to pre nás veľmi náročné, ale funguje to. Čoraz viac tiež cestujeme do zahraničia, kde získavame nových partnerov.
Máte nejaké obľúbené modely brošní, ktoré sú vám obzvlášť blízke?
Mám rada niekoľko dizajnov, ktoré nosím stále dookola. Jedna brošňa je zďaleka najfarebnejšia. Moja ďalšia obľúbená je čisto čierna. A potom milujem jeden kúsok, ktorý sme nazvali ježko. Tieto tri dizajny doslova „rotujem“.
Mnohokrát, keď vytvorím novú brošňu, chcem ju najskôr nosiť sama. Chcem zažiť, ako sa v nej cítim, ako ju môžem kombinovať s oblečením a aké je to nosiť ju celkovo. Na základe toho o nej potom viem viac povedať zákazníčke.
Zaujímajú vás informácie o Skvoste, ktoré neboli spomenuté v tomto článku? Neváhajte sa opýtať. :)